23.01. 2010
Medzivojnové obdobie v dizajne
Historie a osobnosti
Ludwig Mies Van der Rohe
Jedným z najvýznamnejších postáv moderného hnutia v architektúre a dizajne bol Ludwig Mies Van der Rohe. Ako architekt sa stal významným svojimi výškovými stavbami z ocele a skla, jeho návrhy nábytku sú však tiež významnými ikonami dizajnu 20-teho storočia. Všetky jeho návrhy nábytku boli vytvorené do konkrétneho priestoru, ktorý aj sám navrhoval a až neskôr sa stali sériovo vyrábanými výrobkami. Napríklad kreslo Barcelona, navrhnuté pôvodne do nemeckého pavilónu na Barcelonskej medzinárodnej výstave. Stolička sa skladá z jednoduchého ohýbaného oceľového rámu v tvare písmena X a sedák a operadlo sú vytvorené klasickým čalúnením s čiernou kožou a charakteristickým prešívaním gombíkmi. Stolička pôsobí mimoriadne vyvážene a elegantne, je však nepohodlná kvôli nerešpektovaniu základných ergonomických pravidiel sedenia. Napriek tomu sa stala ikonou a doteraz ju vyrába spoločnosť Knoll. Mies sa považuje aj za hlavného predstaviteľa minimalizmu (spolu s Le Corbusierom), ktorý v súčasnosti už niekoľko rokov zažíva veľký comeback v modernej architektúre a dizajne. Charakteristický jednoduchými líniami, otvoreným pôdorysom, veľkými presklenými plochami okien, malým počtom nábytkových prvkov a predovšetkým ušľachtilými materiálmi s výraznou textúrou. Van der Roheho obľúbeným mottom bolo “Less is More” (menej je viac).
Le Corbusier
Vlastným menom Charles Edouard Jeanneret, narodený vo Švajčiarsku, pôvodne vyštudoval architektúru a kovorytectvo, najprv pôsobil v ateliéroch rôznych významných architektov a od roku 1922 pracuje spolu so svojim bratrancom Pierom Jeanerettom, navrhujú rodinné domy a obytné stavby. Realizoval sa aj v v urbanizme. Le Corbusier vidí dom ako stroj na bývanie a tejto filozofii podriaďuje aj návrhy nábytku. Vyvinul takisto aj veľmi známy „Modulor“ ako ergonomické pravidlo pre architektúru a dizajn, vyhovujúci ľudskému telu. Asi najznámejšie kusy nábytku, ktoré navrhol, je klubovka LC 2, navrhnuté v roku 1928 – čalúnené kreslo a pohovka, pozostávajúce z trubkovej oceľovej konštrukcie a voľných očalúnených vankúšov – pôvodne v čiernej koži. Je to ikona, ktorá aj napriek faktu, že je veľmi nepohodlné, je symbolom dobrého vkusu a vysokého spoločenského postavenia. V súčasnosti ju vyrába talianska firma Cassina. Ďalším jeho kultovým výrobkom je ležadlo LC 4, tiež z roku 1928, ktoréje ergonomicky veľmi dobre tvarované. Ležadlová časť sa dá mechanicky prestavovať posúvaním po kovovej nosnej konštrukcii. Asi najznámejšia verzia čalúnenia je v čiernobielej kožušine v kombinácii s čiernou kožou. Konštrukcia je samozrejme z chrómovanej oceli.
Čierna koža a chrómová oceľ sa stali symbolmi funkcionalistického nábytku.
Eileen Grey
Táto dizajnérka írsko-škótskeho pôvodu je ťažko zaraditeľná do niektorého hnutia. Aj kvôli tomu sa jej dostalo uznania až v sedemdesiatych rokoch a v súčasnosti sa považuje za jednu z najvýznamnejších osobností dizajnu 20. storočia. Na rozdiel od ostatných vynikajúcich dizajnérok, ktoré boli späté s tvorbou niektorého významného architekta ako Charlotte Perriandová s Le Corbusierom alebo Lilly Reichová s Mies van der Rohem, Eileen Greyová pracovala celý život sama. Je tvorba má široké rozpätie – od luxusných dekoratívnych predmetov z exotických materiálov až po úspešné modernistické architektonické projekty. Zo začiatku v štýle hnutia art deco, najviac sa zaoberala lakovanými materiálmi inšpirovaná japonskými lakovacími technikami (dokonca vyvinula aj vlastné techniky), z ktorých vytvárala nábytok a hlavne paravány, dekorované zo začiatku heroickými motívmi, neskôr abstraktnými vzormi ovplyvnenými kubizmom. Neskôr v 20-tych a 30-tych rokoch navrhovala interiéry pre okruh svojich parížskych klientov. V roku1927 si aj ona vyskúšala trubkovú oceľ ako materiál pre kolekciu nábytku. Asi najznámejší z tejto kolekcie je nočný stolík z ocele a skla E1027, s prestaviteľnou výškou, ktorý navrhla pre dom v Roquerbrune.
Alvar Aalto
Tento Fín bol jedným z najvýznamnejších architektov a dizajnérov 20. storočia. Aj keď mal k tvorbe racionálny prístup, považuje sa za „humanistického racionalistu“, pretože aj keď schvaľoval technický pokrok, považoval ho za užitočný len vtedy, ak zvýši pohodlie a uľahčí každodenný život. U Aalta je charakteristické, že si zachoval úctu k prírodným materiálom a organickým formám. Mnoho jeho výrobkov sa vyrába v nezmenenej podobe doteraz, a to fínskou firmou Artek. Jeho najznámejšie návrhy nábytku sú z oblasti vrstveného a ohýbaného dreva, s ktorým začal experimentovať v 20-tych rokoch spolu so svojou manželkou tiež architektkou. Práve tieto nové techniky mu umožňovali vytvárať mäkké organické tvary nábytku. A uplatnil ich pri zariadení interiéru vo svojich dvoch najvýznamnejších architektonických projektoch medzivojnového obdobia, a to v knižnici vo Viipury a sanatóriu Paimio. Pre knižnicu vznikla kultová stohovateľná stolička bez operadla a na troch nohách, a pre sanatórium zase kolekcia kresielok z ohýbanej preglejky a vrstveného dreva. Operadlo a sedák sú vytvorené z jedného kusu tvarovanej brezovej preglejky a nosná konštrukcia zasa z lamiel. Oba tieto výrobky dodnes vyrába už spomínaná firma Artek.
V polovičke tridsiatych rokov tiež pre túto firmu navrhol servírovací stolík na kolieskach 900. Nosná časť je modifikáciou na rám kresla Paimio, pridal keramickú dosku a kolieska a vznikol tak jeden z najkrajších servírovacích stolíkov pre domácnosť.
Vojnové obdobie konca 30-tych a prvej polovice 40-tych rokov znamenalo v Európe stagnáciu vývoja moderného dizajnu, najväčší progres v tom období bol v USA, jednak vďaka domácej scéne a jednak vďaka dizajnérom/architektom – utečencom z Európy.
Ing. Veronika Kotradyová, PhD.
Fakulta architektúry STU v Bratislave
Foto: archív autorky
Převzato z časopisu Stolařský magazín 12/2009
www.stolmag.com
