21.03. 2010
Päťdesiate roky v dizajne v USA
Historie a osobnosti
Povojnový baby boom a zároveň ekonomická prosperita zo sebou priniesli prudký rozvoj spotrebného priemyslu, čo bolo ideálnou živnou pôdou veľkého rozmachu moderného dizajnu. Povojnová populačná explózia so sebou priniesla aj potrebu stavať rýchlo a hlavne lacno rodinné domy. Preto z tohto obdobia pochádzajú aj prefabrikované domy, také charakteristické hlave na západnom pobreží USA. Vznikali tak aj novokoncipované predmestské štvrte, postavené naraz a v jednom štýle, čo viedlo aj k určitej uniformite. Čo sa týka vnútorného priestoru, prinieslo to so sebou aj jednu novinku: koncept obývačky a kuchyne ako jednej veľkej miestnosti.
Pri vývoji modernej architektúry sa realizovali aj vynikajúci európski architekti, ktorí tu našli pôsobisko, ako napríklad Richard Neutra ešte pred vojnou – pôsobil predovšetkým na západnom pobreží, alebo počas vojny Mies van der Rohe, ktorý zas pôsobil na východnom pobreží. V dizajne asi najznámejšími predstaviteľmi už spomínaného organického modernizmu boli vtedy Charles a Ray Eamsovci, Eero Saarinen a George Nelson.
Charles & Ray Eamsovci
Počas vojny na objednávku armády experimentovali s tvarovanými preglejkami, mali preskúmať ich možnosti použitia napríklad pri výrobe dláh na fixáciu polámaných končatín alebo ako súčasť plášťov lietadiel.
Po vojne začali experimentovať aj s plastmi v civilnej oblasti, akou bola aj výroba stoličiek. Vtedy sa zhotovovali ako produkty, ktoré možno vyrábať vo veľkých sériách pri pomerne nízkych nákladoch, dnes sa predávajú ako ikony moderného dizajnu. LCW – Lounge Chair Wood, navrhnutá roku 1945 a sériovo vyrábaná od 1946, je jednou z nich. Kultovým sa stalo odpočinkové kreslo s podnožkou Lounge Chair Ottoman, vyrábané od roku 1956 (v súčasnosti vyrába Vitra). Je dokonalé, premyslené do najmenších detailov. Tvarovaná preglejka na povrchu zadyhovaná okrasnou dyhou, v kombinácii s koženým čalúnením je symbolom dobrého vkusu a vysokého spoločenského postavenia.
Veľkú pozornosť venovali aj novovzniknutým plastickým hmotám. Veľmi známa je aj hojdacia verzia nízkeho kresielka navrhnutého Charlesom Eamsom v roku 1950, so sedadlom z tvarovaného polyesteru na podstavci z oceľového drôtu. Eamsov prienik do používania plastických hmôt posilnil jeho rozhodnutie vytvárať škrupinové sedadlá a podstavce ako dve odlišné zložky, vyrobené z kontrastných materiálov. Dnes niečo úplne bežné, vtedy niečo prevratné. Jeho výrobky boli síce pôvodne vyrobené pre spoločnosť Henry Miller, v súčasnosti však patria pod vlajkovú loď európskej nábytkovej scény: Vitru.
George Nelson
Bol všestrannou osobnosťou a ako vedúci predstaviteľ a hovorca americkej obce moderných dizajnérov bol do svojej smrti neprekonaný. Sladká pohovka z roku 1956 bola jedným z jeho najpopulárnejších návrhov, jej jednoduchá, ale výrazná forma s guľatými viacfarebnými vankúšmi, pripomínajúcimi bonbóny, podľa ktorých aj dostala názov, je funkcionalistická a súčasne evokuje modernizmus päťdesiatych rokov. Takým je aj jeho Kokosové kresielko, ktoré zas evokuje výrez z kokosového orecha.
Nelsonove nezvyčajné guľôčkové hodiny z päťdesiatych rokov (v súčasnosti tiež vyrába Vitra) zas svojimi narážkami na štruktúru molekúl pripomínali jeho zaujatie atómovou vedou. Stali sa klasickým dizajnom dvadsiateho storočia. Jeho veľkou zásluhou tiež bolo, že ako riaditeľ pre dizajn dopomohol aj k presadeniu Charlesa Eamsa u Henryho Millera.
Eero Saarinen
Syn fínskych prisťahovalcov, vynikajúci architekt a dizajnér. Asi najznámejšia je jeho stolička Tulipán z rokov 1955 až 1957, vyrobená firmou Knoll. Podstavec z hliníka a škrupina z laminátu sú natreté jednou farbou, preto sa zdá, že stoličku tvorí jeden kus. Saarinen navrhol pre firmu Knoll rad stoličiek, ktoré sa mali stať medzníkmi v dejinách dizajnu dvadsiateho storočia. Medzi prvými bolo kreslo Lono z rokov 1946 až 1948, s kovovou podnožou a očalúnenou laminátovou škrupinou, tvoriacou sedadlo a opierku, to všetko nasadené na rám z rúrkovej ocele a doplnené matracmi z latexovej peny. Kreslo bolo navrhnuté tak, aby sa v ňom sediaci mohol pohodlne stočiť. Jeho tvorba bola charakteristická hľadaním ideálnej formy z jedného kusa a jedného materiálu. Neskôr ešte vytvoril rad kancelárskych stoličiek.
Veronika KotradyováFakulta architektúry STU v Bratislave
Foto: archív autorky
Převzato z časopisu Stolařský magazín 3/2010
www.stolmag.com
