10.10. 2022
Rozhovor pro Národní cenu za studentský design 2022 – Darjan Hardi
rozhovory
Seznamujeme vás s oceněnými účastníky soutěže Národní cena za studentský design 2022. Možná jste ještě neměli příležitost přečíst si román Chazarský slovník nebo jste o něm ani neslyšeli… V rozhovoru vám Darjan Hardi nastíní, čím je tato kniha jedinečná a co obnášel její redesign, který byl oceněn cenou Excelentní studentský design 2022.
Do soutěže ses přihlásil s redesignem postmoderního románu Chazarský slovník od Milorada Paviće. Proč sis vybral ke zpracování právě tuto knihu?
Chazarský slovník od Milorada Pavića sa ku mne dostal už na strednej umeleckej škole v Srbsku. Túto knihu sme mali zaradenú medzi povinnú literatúru. Odvtedy som ju mal v hlave a často som sa k nej vracal. Pamätám si ju už vtedy ako dielo, ktoré som nevedel prirovnať k žiadnej inej literatúre, ktorú som predtým čítal. Z toho dôvodu som mal potrebu preskúmať jej obrazotvornosť podrobnejšie a predstaviť ju čitateľom*čitateľkám aj vo svojom okruhu v ČR, kde možno nie je až tak známa, minimálne nie v mojom kruhu ľudí. A práve diplomová práca mi prišla ako ideálna príležitosť sa do toho ponoriť.
Přibliž prosím čtenářům, v čem je tento román jedinečný.
Mne osobne prišiel prístup Milaroda Pavića neuveriteľný. Kniha je sprostredkovaná v podobe slovníka a tým umožňuje čiteľovi*ke ľubovolne prechádzať jednotlivé príbehy – nemá začiatok ani koniec. Ak sa teda čitateľ*ka do tejto experimentálnej formy textu intenzívne ponorí, môže sa dostať k ďalším knihám a príbehom, z ktorých Pavić čerpá a odvoláva sa na ne. Je to svet poprepletaný z neskutočného množstva iných svetov, ktoré pracujú s detailami existujúcich kultúr a religií.
Co tě přivedlo k tomu začít se zajímat o osudy Chazarů?
Mňa osobne při každom projekte, u ktorého je taká možnost baví ísť do hĺbky a podrobnejšie preskúmať jednotlivé príbehy – ako vznikali a prečo autora zaujali na toľko, že o nich začal písať. Veľmi rýchlo som sa ocitol v pozícii bádateľa, pretože niektoré miesta, ktoré sa viažu k národu Chazarov nachádzajú neďaleko môjho domova v Srbsku. Počas procesu som mal možnosť ich navštíviť, zdokumentovať a neskôr som sa rozhodol knihu doplniť o jednu autorskú kapitolu.
Čeho jsi chtěl redesignem tohoto románu docílit? Myslíš, že se ti to podařilo?
Prvým impulzom bolo, ako som už spomínal na začiatku, dostať túto jedinečnú knihu medzi ľudí z môjho okolia. Zaujímalo ma, ako na tieto rôznorode príbehy budú reagovať a či k nim text prehovorí rovnako ako ku mne. Predchádzali tomu teda dlhé rozhovory a diskusie s mojími kamarátmi*kami, vďaka ktorým som pochopil, že to nie je len moja zaujatosť.
S jakými potížemi ses při práci na Chazarském slovníku potýkal?
Paradoxne s tým, čo ma na nom najviac ohromovalo. Celý text je jeden pestrý obraz. Bolo pre mňa veľmi ťažké uhádnuť ako s touto obrazotvornosťou pracovať. Prísť na to, akým spôsobom priblížiť Pavićov svet, no neprezradiť ho úplne a nechať čitatelovi*ľke, aby si tie obrazy mohol dotvárať sám*a.
Co ti tvorba této knihy přinesla? Naučil ses něco nového?
Diplomovú prácu som si od začiatku nastavil tak, aby som sa mohol venovať spracovaniu celej knihy – od zalamovania textu (práci na layoute), tvorbe ilustrácií, až po aktívnu súčasť tlače. Bola to pre mňa dôležitá skúsenosť pred ukončením štúdia, ktorú som mal možnosť v Ateliéri Ilustracie a grafiky na UMPRUM absolvovať.
V čem se tvůj design liší od ostatních vydání? Proč jsi zvolil zúžený formát?
Vo svojom redesigne som vychádzal z predošlých vydaní, ktoré sa mi dostali do ruky. Z každého vydania som pripravil vlastné poznámky, ako som text vnímal pri čitani. Chazarský slovník sa dá otvoriť na ktorejkoľvek strane, prečítať si krátky príbeh pod náhodne otvoreným písmenom a zase ho zavrieť. Voľba zúženého formátu na mňa pôsobí ľahko (čo je spôsobené aj výberom nízkej gramáže papiera) a kompakntne. Tento formát dovoľuje čitatelovi*ke sa do knihy kedykoľvek a kdekoľvek po tichu ponoriť, no zároveň ju po nejakej dobe odložiť (napríklad do vrecka kabátu).
Zasahoval jsi nějak i do struktury knihy?
Pavić sa celú dobu v texte pohráva s tenkou hranicou medzi fikciou a realitou. Práve preto som sa rozhodol vydať po stopách Chazarov. Spolu so svojím otcom som obišiel a zdokumentoval tri miesta, na ktoré sa Milorad Pavić v knihe odvoláva. Na záver knihy som pridal krátku autorskú kapitolu o tejto ceste.
Chazarský slovník v pôvodnom vydaní vyšiel ako ženský a mužský exemplár a doteraz sa v takej podobe objavuje. Ja som sa rozhodol pracovať s expemlárom, ktorý bude androgény. Zakomponoval som časť ženského exempláru, ktorá sa v mužskom exempláre (v českom vydaní) neobjavovala. Nebral by som to však ako zásah do šturktúry knihy s tým, že sám Milorad Pavić túto zmenu spravil vo francúzskom vydaní pod vydavateľstvom Memoire du Livre v roku 2002.
Do knihy jsi přispěl vlastními ilustracemi i fotografiemi. Jakou technikou jsou ilustrace vytvořeny a jaký je jejich charakter?
Ilustrácie aj fotografie z ciest boli spracované primárne analógovo, čo je v mojej tvorbe prirodzené. Kompozície ilustrácií som vytváral tušom, uhlíkom a kolážou. Od začiatku som k tvorbe ilustrácií pristupoval eklekticky. Skúmal som výtvarne piliere každej z relígie, komponoval príbehy skôr cez symboly než cez dej samotný. Výtvarný spôsob som nachádzal skrz pozorovanie rôznych iluminácii, ikon či pozeraním filmov Parajonova (Hakob Hovnatanyan, Farba granátového jablka) alebo Pirosmani od Shengalaya…
U tvorby knihy jsi prý byl od začátku až do konce a aktivně se podílel na jejím tisku. Obohatila tě tato zkušenost?
Chazarsky slovník sa tlačil v ofsetovej dielne s mistrem Jaroslavem Janďourkem na UMPRUM. Tlačiť čokoľvek na ofsete bol pre mňa vždy zaujímavý, v mnohých aspektoch až alchymistický zážitok. Je to neuveriteľný pocit miešať ručne farbu a pozerať sa, ako sa to pod rukami začína skladať – farba po farbe.
V jakém nákladu kniha vyšla? Může si ji běžný čtenář pořídit do své knihovny?
Knihu sme vytlačili v náklade 100 kusoch, ktoré sa už rozobrali. Posledný čistý exemplár má už len moja spolubývajúca Klára, ktorá ho odo mňa schovala.
Mezi tvé poslední projekty patřila spolupráce na limitované edici kazety a doprovodné knížky pro hudební duo MAVA. Jak ses k této práci dostal?
K tejto spolupráce má prizvala moja kamardka a spolužiačka Tereza Šiklová, s ktorou sme na iných projektoch spolupracovali už počas štúdia. MAVA (Majda – harmónium a Vašek – cello) nám zverili vizuál, ktorý sme s Terou a kombinovaním kresieb dotvorili spolu. Kazetu sme doplnili malou formátovou knížkou, kde si posluchač*ka prečítať rozhovor Majdi a Vaška kde približujú svoj projekt. Vizuál sme na risografu spolu s Terou aj tlačili a potom skladali a viazali v kníhviazarskej dielne na UMPRUM, podobne ako sme to robili, keď sme ešte spolu študovali.
Proč ses přihlásil do soutěže Národní cena za studentský design?
Veľa krát som videl, že projekty, na ktorých človek pracuje a venuje im neskutočne veľa energie, zostanú buď v ateliéry, medzi študentami alebo sa schovajú rovno do šuflíku. Príde mi dôležité veci na ktorých človek pracuje skúsiť ukázať a tak počuť na ne ďalší názor. Takto berem aj Národnú cenu za dizajn ako skvelú platformu, kde sa ten dialóg môže zase otvoriť.
Co považuješ za svůj největší úspěch v oblasti designu? Na jaký výtvor jsi nejvíce pyšný?
Doteraz som mal naozaj šťastie pracovať na projektoch, v ktorých som videl zmysel. Určite by som spomenul spoluprácu na filme Milý Tati (režírovaný Dianou Cam Van Nguyen), kde som sa mohol podieľať na art direkcii a vizuálnom spracovaniu toho krátkeho anidoku. Táto spolupráca sa potom rozrástla do navrhovaniu plagátu filmu a zastrešovaniu vizuálu na rôznych platformách a webu. Bolo to zároveň aj prvý krát, kedy som sa mohol priblížiť k filmu a k práce ktorú obdivujem, spolupracovať v takom štábe a teraz pozorovať úspech filmu, bol a je pre mňa jedinečný zážitok.
Ďalšou dôležitou spoluprácou bol pre mňa vizuál pre mediznárodnú výstavu STILL HERE (organizovanú občianskym združením Päť & pól), ktorý pred pár dňami s neskutočnými vzajomnými silami otvoreli skvelú výstavu v Staromestkej galéri Zichy v Bratislave alebo vizuál pre Inspirační fórum, diskusnou platformou mezinárodního festivalu dokumentárních filmů Ji.hlava, na ktorom už druhý rok spolupracujeme s Klárou Zahrádkovou. Každý jeden z tých projektov nesie za sebou ľudí, ktorí sa snažia rôznymi spôsobmi a médiami otvárať naozaj dôležité otázky, rozširovat platformu a otvárať preistor na tak dôležite diskusie. Som presto veľmi rád, že som mohol byť aspoň nejakým spôsobom súčasťou.
Vystudoval jsi Ilustraci a grafiku na UMPRUM, a právě Chazarský slovník byl tvou diplomovou prací. Byl jsi zde spokojený? Jak tě studium na této škole obohatilo?
Áno, je to tak. Štúdium na umeleckých školách bolo pre mňa vždy veľmi pestrým, dynamickým a často veľmi náročným procesom. Tak to bolo aj v ateliéru ilustrácie a grafiky na Umprum pod vedením Juraja Horvátha. Je to veľmi pevná bublina, ktorej sa človek môže na plno odovzdať a ponoriť. Počas svojho štúdia som spoznal veľa zaujímavých ľudí a zo situácii, ktoré sme spolu zažili, rozhovoroch počas dlhých klauzúrnych večeroch som dokázal veľa naučiť a ešte stále z toho čerpám.
Živíš se v současné době designem? Pokud ano, je to obtížné?
Áno, živím sa prevažne grafickým dizajnom. Je to veľmi dynamické, ťažké, nevyspitateľné a nesmierne hektické. Čoraz častejšie ohodnotené poddimenzované a tým pádom o to viac stresujúce, no aj tak má stále ten adrenalín v nom drží a nesmierne baví.
Máš nějakou oblíbenou výtvarnou techniku?
Na škole som si najviac užíval litografiu, je to pomalý a veľmi starostlivý proces. Človek pri tom musí spomaliť a je tam zase trošku tej alchýmie.
Stává se, že tě někdy trápí umělecký blok? Pokud ano, jak s ním bojuješ?
Vlastne dosť často. Posledné roky sa snažím na seba netlačiť a nachádzať iné cesty. Keď sa mi nedarí kresliť, tak fotím a keď sa mi nedarí fotit, tak niečo točím. No keď sa mi nedarí naozaj už nič, tak sa len pozerám a viem, že potrebujem oddych. Ten sa však veľmi ťažko hľadá, ak máte presne stanovený deadline.
Pracuješ právě na něčem? Jaké jsou tvé plány do budoucnosti?
Teraz je toho nejak veľa, ale nedávno sa ku mne dostali prez vydavateľstvo Valval krátke poviedky od Julijana Nadja, mladého spisovateľa z 90. rokoch, ktorý pochádzal z rovnakej dediny ako ja. Jeho texty teraz pomalý spracovávam a začínam k nim kresliť.
Čemu se věnuješ ve volném čase?
Chodím často a na príliž dlhé prechádzky.
Co ti poslední dobou udělalo radost?
Socha, ktorú som dostal od kamaráda, sochára Johnyho Trubača.
Děkuji za rozhovor. Přeji hodně štěstí v tvorbě.
Julie Vojtková
Autor portrétní fotografie: Tomáš Martínek
