13.10. 2022
Rozhovor pro Národní cenu za studentský design 2022 – Diana Mrázová
rozhovory
Seznamujeme vás s oceněnými účastníky soutěže Národní cena za studentský design 2022. Ekologie je v současné době velmi důležitým tématem. Diana Mrázová se snaží lidi přimět k zamyšlení skrze své projekty, ve kterých pro běžného člověka abstraktní data převádí do konkrétní hmotné podoby. V rozhovoru vás seznámí se svým projektem CO₂e – O uhlíkovej stope, který byl oceněn cenou Dobrý studentský design 2022.
Do soutěže ses přihlásila s projektem CO₂e – O uhlíkovej stope. Co bylo hlavním cílem tvého projektu?
Hlavným zámerom v mojom projekte bolo využitie vizuálnej komunikácie ako prostriedku na zobrazenie súčasného stavu klimatickej núdze a priblížiť abstraktné a vedecké dáta interaktívnejším spôsobom. To, že slovenský občan ročne vypustí do ovzdušia priemerne 7,7 ton emisií skleníkových plynov, nevieme čo v skutočnosti znamená a aké to má dôsledky. Problémy ekológie, konkrétne klímy a atmosféry sú neviditeľné. Rozhodla som sa zamerať na individuálnu uhlíkovú stopu, ktorá vyjadruje množstvo emisií skleníkových plynov, ktoré sa uvoľňujú do atmosféry vplyvom našich každodenných činností. Následne ju prezentovať v jej jednotkách CO₂e a v reálnom objeme vo forme balóna, ktorý sa nafukuje. Pri vypočítavaní uhlíkovej stopy mohli návštevníci zapojiť viaceré zmysly. Pri napúšťaní vzduchu boli vydávané zvuky, na ktoré ľudia prekvapene reagovali, mohli sa dotýkať balóna, reálne vidieť a cítiť ako sa mení jeho objem, na záver s balónom odísť a porovnať si tak ich uhlíkovú stopu s ostatnými návštevníkmi. Alebo v opačnom prípade, ak niekoho uhlíková stopa bola veľká, balón odletel a praskol, čo pekne poukazovala na samotnú situáciu planéty, ktorá je už na bode narušenia.
Zajímáš se dlouhodobě o ekologii? Máš v plánu nějaký další projekt s touto tématikou?
Počas magisterského štúdia to boli práve projekty o ekológii, ktoré ma najviac bavili a osobne ma aj obohatili. Tematike znečistenia ovzdušia som sa už venovala predtým, vtedy to bolo ohľadom prachových častíc PM, pre ktoré som navrhla a zrealizovala zariadenie na meranie ich koncentrácie v ovzduší. Hodnoty boli následne porovnávané na infografikách s fajčením cigariet, práve kvôli podobným efektom na naše zdravie. Baví ma hľadať vizuálne metafory, ktoré pomáhajú interpretovať zložité koncepty a údaje. Momentálne mi začína pracovná stáž v zahraničí, no napriek tomu, by som sa rada venovala aj osobným projektom s touto tematikou.
Co všechno tvůj projekt CO₂e zaměřený na uhlíkovou stopu zahrnuje?
Inštaláciu tvorí kalkulačka uhlíkovej stopy, kde si užívateľ individuálne vypočíta denné a ročné vypustené emisie, a zároveň môže vidieť porovnanie s domácim priemerom a odporúčanými hodnotami EÚ. Aby bol výpočet čo najpresnejší, ale zároveň jednoduchý a rýchly, otázky sú ohľadom piatich najdôležitejších faktorov, ako je spotreba energií v domácnosti, využívanie auta a leteckej dopravy, stravovacie návyky a nakupovanie. Ďalšou časťou inštalácie je už spomínaná interaktívna vizualizácia uhlíkovej stopy v podobe nafukovania balóna, ktorý sa mení a narastá v reálnom čase. Jeho skutočný objem vizualizuje denné množstvo vypustených skleníkových plynov na základe odpovedí ohľadom našich dennodenných aktivít z uhlíkovej kalkulačky. Keďže som nechcela skončiť len pri zobrazovaní hodnôt CO₂e emisií, vytvorila som ďalšiu webovú stránku, ktorá ponúka možnosti ako človek môže svoju uhlíkovú stopu kompenzovať. Pomocou piktogramov sa zobrazujú aktivity, ktoré môžu prispieť k riešeniu klimatickej krízy. Návštevník si tak môže pozrieť odporúčania z rôznych oblastí ako vie zlepšiť svoju individuálnu ekologickú stopu.
S jakými potížemi ses v rámci práce potýkala?
Najťažšou časťou bolo pre mňa zvládnuť technickú stránku projektu, aby CO₂ kalkulačka fungovala ako reálny prototyp s interaktívnou vizualizáciou. Spočívalo to v naprogramovaní webovej stránky, ktorá posielala údaje do online databázy, podľa ktorých bol kontrolovaný ventil na kyslíkovej bombe, aby sa otváral na presný tlak vzduchu, ktorý bude vypúšťaný do balónika. Bola to pre mňa najväčšia výzva, pretože to bola oblasť s ktorou som nemala skúsenosti. Spočívalo to aj v kontaktovaní hydraulických firiem, aby som zohnala potrebné súčiastky, či hasičských staníc, kde mi boli ochotný požičať kyslíkovú bombu. Výsledný pocit, že to naozaj fungovalo, stál za to.
Počas toho som zažila aj vtipné momenty, napríklad taká potlač balónov so sieťotlačou. Po ručnom nafúknutí a potlačení 50 balónov sme v dielni v škole zistili, že potlač po vyfúknutí nedrží a zohnať pružnú sieťotlačovú farbu na Slovensku a Čechách je dnes viac než nemožné. Balóny som nakoniec musela dať potlačiť špecializovanej firme.
Co ti práce na tomto projektu přinesla? Naučila ses něco nového?
Určite poňať tak komplexný projekt zo všetkých strán bolo pre mňa náročné. Tým, že som projekt realizovala ako diplomovú prácu som naňho mala dostatok času, avšak samotnému výskumu tematiky a zrode myšlienky som venovala najviac času. Naučila som sa, že práve správne plánovanie je kľúčové a prináša aj odrieknutie a zrušenie niektorých bodov. Rada by som ešte niektoré detaily v projekte dotiahla do ideálnej predstavy, avšak kvôli časovej tiesni to už nebolo možné. Dôležitým momentom bolo pre mňa prísť do cieľa, a vedieť, že som do toho dala všetko.
Proč ses přihlásila do soutěže Národní cena za studentský design?
Myslím, že je to dobrý priestor, kde sa dá prezentovať kvalitná študentská tvorba. Vždy rada sledujem nominované práce z rôznych súťaží, domácich či zahraničných, dáva mi to tak prehľad v akom stave sa nachádza súčasný dizajn a umenie.
Jaké další designerské projekty máš už za sebou? Na který svůj výtvor jsi nejvíce pyšná?
Najviac pyšná som jednoznačne na projekt CO₂e, ktorý bol doposiaľ pre mňa komplexne najviac náročný, čo sa týka rôznych techník a technológií, ktoré som musela použiť pri realizácií. Tiež som hrdá na projekt, na ktorom som sa začala podieľať počas a po mojej pracovnej stáži v Španielsku. Ide o grafické laboratórium a online obchod nazývaný Futura Basura, kde dávame priestor vizuálnym umelcom a ich osobnej tvorbe.
Vystudovala jsi Vysokou školu výtvarných umění v Bratislavě. Byla jsi zde spokojená? Jak tě studium na této škole obohatilo?
Na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave som nastúpila počas Covid pandémie, počas 2 magisterských rokoch bolo pre nás všetkých nováčikov ťažké zažiť a spoznať jadro školy, spolužiakov a vedúcich z iných ateliérov, zrušili sa nám spoločné prezenčné hodiny a organizované výlety. Vnímam to ako veľkú škodu, ale prešiel si tým každý z nás. Napriek tomu mám veľmi dobré spomienky na náš ateliér multimédií, kde sme mali skvelé možnosti a vždy dostali feedback a pomoc pri realizácií projektov.
Ovlivnila tě pandemie covid 19 a s ní spojený lockdown? Projevilo se to nějak ve tvé tvorbě?
Kvôli pandémie som musela opustiť Španielsko, kde som práve v tom období ukončovala bakalársky stupeň. Z tohto dôvodu som sa rozhodla zostať doma na Slovensku a začať študovať magisterský stupeň na VŠVU v Bratislave. Celá situácia s lockdownom sa prejavila aj v mojej tvorbe, v jednom z mojich projektov som sa práve venovala nedostatku kontaktu s najbližšími osobami. Zamerala som sa na štúdie týkajúce sa dotykovej terapie a významu haptických podnetov na naše emócie. Navrhla som dvojice objektov, ktoré na diaľku spájali samostatných používateľov prostredníctvom rôznych interakcií. Slúžili teda ako prostriedok na dosiahnutie vzdialenej blízkosti.
Chtěla by ses designem nebo uměním živit?
Momentálne určite áno, ak by sa mi podarilo pracovať ako grafická dizajnérka, bol by to pre mňa ten najlepší spôsob ako prepojiť kreatívne myslenie a byť v kontakte s ľuďmi. Baví ma vizuálne komunikovať s vonkajším svetom a zaujímať sa pri tom o nové technológie a možnosti ich humanizácie.
Máš nějaký umělecký vzor? Kdo je pro tebe inspirací?
Zo súčasných umelcov a dizajnérov ma inšpirujú práce od Giorgii Lupi, informačnej dizajnérky, ktorá vytvára veľmi pútavé infografiky a vizualizácie. Čo sa týka zaujímavých projektov ohľadom ekológie a klimatickej zmeny, napadne ma určite meno holandského umelca Thijsa Bierstekera. Ak by to malo byť niečo z klasikov, tak to je pre mňa April Greiman.
Máš nějaký sen v oblasti designu či umění? Čeho bys chtěla dosáhnout?
Asi ten najdôležitejší je, ak budem môcť prepojiť to čo ma baví s prácou. Rada by som raz pracovala tak, aby som sa vedela podieľať aj na vzdelávacích a kultúrnych projektoch, ktoré majú aj nejaké posolstvá.
Jak ses k umění a designu dostala? Co pro tebe design a umění jako takové znamená?
Výtvarné umenie som začala študovať na vysokej škole v Španielsku, pretože ma to vždy ťahalo ku kreatívnym činnostiam. Počas štúdia som absolvovala všetky klasické umelecké predmety a až počas jednoročného študijného pobytu som začala zameriavať na vizuálnu komunikáciu, bavilo ma to natoľko, že som vedela, že v tom chcem pokračovať. Hranicu medzi umením a dizajnom vnímam veľmi tenko. Odpoveď na otázku čo je to umenie a dizajn chápem veľmi subjektívne, aj keď sme sa tomu venovali mnohokrát na hodinách teórie a bola často diskutovaná v dejinách, pre mňa samotnú je to prejav spojený s emóciami.
Jakou výtvarnou techniku při své tvorbě preferuješ?
Rada v práci prelínam práve digitálny a fyzický priestor. Najlepšou formou je pre mňa skúšanie a experimentovanie s rôznymi technikami a médiami, a nebáť sa tak prísť k omylu. Často práve z takto nekonvenčných spôsobov vznikajú vizuálne zaujímavé výsledky, s ktorými sa dá ďalej pracovať.
Stává se, že tě někdy trápí umělecký blok? Pokud ano, jak s ním bojuješ?
Stáva sa mi to určite často, no nie vždy je možné si dať deň voľna, ísť do prírody a vyvetrať si hlavu niečím úplne iným. Ak potrebujem rýchlu inšpiráciu čerpám ju zo starších prác, umeleckých diel a kníh. V týchto situáciách mi pomáha vytvoriť si vizuálnu mapu myšlienok, pozrieť sa na projekt zo všetkých stránok, či snažiť sa o tom rozprávať a diskutovať s viacerými ľuďmi.
Kde hledáš nápady pro svou tvorbu?
Nachádzam ich v dennodenných situáciách, pri pozorovaní okolia, pri konverzácii s priateľmi a rodinou. Snažím sa hľadať podnety na aktuálne stavy a problémy, ktoré nás obklopujú.
Pracuješ právě na něčem? Jaké jsou tvé plány do budoucnosti?
Práve začínam pracovnú stáž v Berlíne v štúdiu, v ktorom sa venujú interaktívnym inštaláciám a výstavám. Teším sa, čo nové mi táto skúsenosť prinesie a kam ma zavedie. Najbližšiu dobu teda plánujem zostať v zahraničí, obohacuje ma vždy nové prostredie, ľudia a kultúra. Vždy sa ale rada vraciam naspäť domov a rada tam zas budem žiť.
Čemu se věnuješ ve volném čase?
Momentálne objavujem nové zákutia Berlína, aj keď je človek vo veľkomeste, je tu množstvo parkov a priestorov na oddych. Rada trávim čas v prírode, len tak sa prechádzam a sledujem architektúru.
Co ti poslední dobou udělalo radost?
Nové rastlinky, ktoré mi skrášľujú byt a hlavne pohlcujú CO₂!
Děkuji za rozhovor. Přeji hodně štěstí v tvorbě.
Julie Vojtková
