10.11. 2012
Rozhovory v rámci Národní ceny za studentský design 2012 - Hana Dovinová
rozhovory
Hanu bych nazvala odvážným dobrodruhem, který se vydá na cestu do země, kde zná pouze jejich písmo, nikoli však řeč. Možná že právě díky této odvaze, vznikl její „cestovní deník", složený z osobních zážitků zprostředkovaných azbukou a ruskými slovy.
HANA DOVINOVÁ - KNIHA O RUSKÉ AZBUCE
Popiš sebe sama:
Snažím sa žiť tak, aby som so svojím životom bola spokojná a nemusela veci spätne ľutovať. Inak nič zváštne, predovšetkým mámrada ľudí, umenie, cestovanie a ambient, minimal - hudbu, pri ktorej sa mi dobre pracuje.
Co tě vedlo k tomu studovat grafický design? Jak jsi byla spokojená se studiem na FU OSU Ostrava?
Bol to prirodzený vývoj, ktorý začal už v detskom veku. Mala som šťastie, že som mohla študovať to, k čomu som inklinovala, samozrejme tiež vďaka podpore zo strany rodičov, ktorí sa však tomuto oboru nevenujú. Štúdium na vysokej škole mi vytváralo ďalšie možnosti, ktoré som sa podľa svojich schopností snažila využiť. Jednu vec, ktorú by som uvítala, by bolo trochu viac času pre študentov, napríklad viac ateliérov v rámci odboru grafický design (podobný štýl, aký som mala možnosť spoznať na Akademii krásnych umení v Katowiciach), ale chápem, že je to často otázkou financií.
Jak jsi se dostala k ruskému jazyku?
K ruskému jazyku som sa dostala až po tom, ako som sa rozhodla navštíviť Rusko. Zdalo sa mi to praktické a dôležité poznať azbuku - ako cestujúci návštevník takej veľkej krajiny, - i keď rusky nerozumiem veľmi dobre. Pred tým som nemala žiadnu bližšiu skúsenosť s ruským jazykom. Nenavštevovala som ani na žiadny kurz. Azbuku som sa naučila sama po niekoľkých dňoch, ale hovoriť po rusky nedokážem.
Proč tě téma ruského jazyka tolik zajímá a co tě vedlo k tomu vytvořit jakýsi přehled jeho písma-azbuky?
Pred odchodom do Ruska som sa naučila poznávať a čítať znaky ruskej azbuky. Bolo to z čisto praktických dôvodov. V Moskve sú totiž nápisy v metre len v ruštine, a pre mnoho Rusov angličtina nie je samozrejmosťou. Vedela som, že poznať azbuku bude pre mňa nepostradateľné. Po návrate z Ruska späť do Českej republiky ma čakala diplomová práca. Po určitom čase som si uvedomila, že to, čo som v Rusku videla a zažila, a samozrejme to, čo som sa naučila (azbuka sa pre mňa stala menej exotickým písmom ako to bolo pred tým), by som mohla prostredníctvom knihy sdielať s viacerými ľuďmi. Mojou motiváciou bolo priblížiť zaujímavé znaky ruskej azbuky širšiemu publiku - obzvlášť mladšej generácii, ktorá sa s povinnou výučbou ruštiny na školách nestretla, ako to bolo za čias socializmu. Vo svojej knihe som chcela predstaviť rozmanitosť znakových tvarov azbuky, ako aj podobnosť niektorých znakov azbuky s latinkou. Rovnako som chcela poukázať na históriu vzniku cyriliky.
Zaujalo mě, že jsi do své knihy použila i tebou používané předměty, mohla bys nám některé vypsat a odůvodnit proč zrovna ty? Další otázka by byla, jak jsi vybírala jednotlivé slova, jaké byla kritéria?
V knihe sa prelína viacero rovín.
Prvá rovina ukazuje všetkých 33 znakov ruskej azbuky a ich výslovnosť.
Druhá je založená na zjednodušenom teoretickom vývoji azbuky a na podobnosti znakov azbuky s latinskými znakmi.
Tretia rovina dopĺňa knihu o moju osobnú skúsenosť z cestovania po Rusku.
Štvrtá zobrazuje predmety, ktoré som si do Ruska vzala so sebou, a ktoré boli pre mňa dôležité a užitečné (ako napríklad mapa Moskvy, peňaženka, platobné karty, rôzna kozmetika, lieky a oblečenie).
Piatu rovinu tvorí výber mojich vlastných fotografií z Ruska.
V knihe je spomenutých všetkých trinásť miest, ktoré sme naprieč Ruskom - z Vladivostoku do Petrohradu - navštívili. To tvorí šiestu rovinu knihy.
Ruské slová som na jednotlivých stranách knihy kombinovala s písmenom, ktorému som sa na danej strane venovala. Napríklad na strane o ruskom písmene „M" som sa snažila použiť slová, ktoré obsahujú toto písmeno. Ale nie je tomu vždy tak, zohľadňovala som samozrejme i výtvarné kritérium a asociácie, ktoré som mala
z cestovania Ruskom.
Po návrate z Ruska, som mala veľké množstvo fotografií ruskej typografie. Túto typografiu z fotografií som previedla na vektory, upravila som ich podľa potreby a použila v knihe. Kniha je tak plná autentickej typografie z ruských miest, alebo vytlačených dokumentov.
Cestovala jsi po Rusku. Jaké to bylo? Co tě tam překvapilo a naopak? Co sis tam zamilovala? Na co ráda vzpomínáš? Jak dlouho jsi tam byla? Byla to cesta v rámci školy nebo na jsi jela na vlastní pěst?
V Rusku som strávila takmer 4 týždne v januári 2012. Cestovali sme spolu s niekoľkými priateľmi. Ako to už na cestách býva, neustále sa niečo dialo. Z Moskvy sme približne po 9 hodinovom lete pristáli v zamrznutom Vladivostoku, odkiaľ sme vlakom začali naše cestovanie naprieč Ruskom až po Petrohrad. Cestovali sme skoro mesiac. Zastavili sme sa v niekoľkých mestách, strávili tam 1-3 dni a opäť nasadli do vlaku. Videli sme krásne pohorie Altaj a zaplávali sme si v Bajkalskom jazere pri teplote - 24°C.
Pre mňa bolo cestovanie Ruskom niečo ako osobná skúška,- ako obstojím v krajine s iným jazykom a úplne odlišným písmom, ( podobnosť s latinkou bola pre mňa skôr na príťaž než naopak). Tiež som chcela zistiť, ako si poradím v nekomfortných situáciach, zároveň som sa chcela naučiť niečo o svojej mysli, o tom ako si budem počínať v situáciach, v ktorých som sa nikdy pred tým neocitla. A samozrejme - vidieť Rusko a vytvoriť si o ňom vlastný názor, založený na vlastnej skúsenosti.
Po návrate som si ešte viac začala vážiť krajinu, v ktorej žijem. Stredná Európa je úžasné miesto pre život v porovnaní s niektorými krajinami. Mnohé z toho, čo u nás považujeme za samozrejmosť, je v Rusko luxusom, alebo jednoducho niečím neobvyklým. Je to obrovská krajina, s množstvom kontrastov, ktorá vás naučí vnímať vzdialenosti iným spôsobom.
Máš své oblíbené slovo v ruštině? Popřípadě píšeš ráda azbukou?
Obľúbené slovo v ruštine? Nad niečím takým som sa popravde nezamýšľala. Ruštinou som bola obklopená v hovorenej forme, alebo písanej - azbukou. A tak som ju vnímala vo svojej celistvosti - s neodmysliteľným ráznym ruským prízvukom, i s netypickými tvarmi, ktoré mi predsa len niečo pripomínali... Vybrať si jedno slovo by bolo pre mňa nemožné. Písanie azbukou je pre mňa stále tvrdým orieškom, - ale možno do ďalšej návštěvy Ruska to zvládnem....? Momentálne však túto záležitosť neriešim.
Co by pro tebe znamenalo uspět v soutěži Národní cena za studentský design?
Bolo by to pre mňa výzvou a veľkou motiváciou do ďalšej práce. Zároveň by som toto ocenenie vnímala ako odmenu za všetko, čo som sa naučila počas štúdia na Fakultě umění Ostravské univerzity, ako aj na stáži v Poľsku na Akademii krásnych umení v Katoviciach, a ako som tieto vedomosti zúročila v praxi. Premýšľala som nad vydaním mojej Knihy o ruskej azbuke. Myslím si, že práve cena za studentský design by mi mohla pomôcť k uskutočneniu tohto cieľa.
Děkuji za rozhovor.
