09.11. 2012
Rozhovory v rámci Národní ceny za studentský design 2012 - Lucia Fabiánová
rozhovory
LUCIA FABIÁNOVÁ - NATURA
Jak vidíš sebe sama? Nad čím přemýšlíš? Co nebo koho obdivuješ?
Som skôr tichý typ človeka, čo o sebe nerád rozpráva. Milujem farby a ich prostredníctvom sa rada vyjadrujem. V duši som stále dieťa, ktoré je hanblivé, verí v dobro a vidí svet cez ružové okuliare. Mám rada ticho lesa i život v meste. Chcem poznávať nové miesta, pozorovať svet okolo a vychutnávať si dobré jedlo. Tiež veľmi rada varím a mám radosť, keď to chutí i mojej rodine a priateľom. Obdivujem všetkých, ktorí sa dokážu presadiť svojou prácou a nie zbytočnými rečami okolo.
V dizajne a vizuálnom svete milujem organické tvary, jednoduchosť a krásu prepojenú s funkčnosťou.
Co tě vedlo k tomu studovat textilní tvorbu? (Někdo v rodině studoval tento obor nebo tě někdo výrazně ovlivnil.) Jak jsi byla spokojená se studiem na FUD UJEP, Ústí n. L.?
Prvé podnety prišli už v detstve, kedy som začala s amatérskym dizajnom šiat pre bábiky a postupom času i pre seba. Zlom prišiel s príchodom na strednú školu, keď som nastúpila do ateliéru propagačnej grafiky. Na základe tohto štúdia som si uvedomila, že grafika ma síce baví, ale chýba mi kontakt s materiálom, chcela som sa venovať viac ručnej práci ako práci s počítačom. Po strednej škole som sa teda prihlásila do ateliéru textilnej tvorby, i keď som toho o šití vedela pramálo. Nikto z rodiny sa tomuto oboru nevenoval, a tak som nevedela, čo ma čaká.
V ateliéri textilnej tvorby bolo príjemné najmä to, že tu bolo možné realizovať ako odevné kolekcie, tak i voľné a užité veci spojené s textilom. Začala som sa viac venovať interiérovým textíliám a ich pôsobeniu v priestore. Zároveň ma však mrzí, že som sa viac nevenovala záležitostiam spojených s tvorbou strihu a spracovania odevu.
Proč právě sedací vaky?
Sedacie vaky... Ono som pri zadávaní diplomovej práce ešte nemala jasnú predstavu, že sa uberiem práve týmto smerom. Pod názvom NATURA som chcela vytvoriť niečo príjemné a funkčné do interiéru, čo by v tomto umelo vytvorenom priestore pripomenulo ľuďom vonkajšiu krajinu.
Keďže textílie v interiéri bývajú zväčša plošné, a jediným výrazným priestorovým objektom súvisiacim s nimi je sedačka, zamerala som sa na ňu. U vakov sa dalo realizovať prepojenie voľne tvarovaného textilného objektu s úžitkovým.
Od čeho se vyvíjeli barvy vaků?
Farby som volila v nadväznosti na prírodu (krajina, nebo, voda), no zároveň som ich posunula do veselšej a jasnejšej formy, priťahujúcej pozornosť detí.
Myslím že dosť súvisia i s mojím osobným farebným cítením.
Tvar vaků je inspirován přírodou. Měla jsi nějakou konkrétní nebo jsi si nechala volnou ruku pro svoji vlastní krajinu?
Inšpiráciu som hľadala v reliéfnosti krajiny Čiech a Slovenska. Keď však došlo k realizácii makety 1:1, tvary som viac zjednodušovala a prispôsobovala mierke človeka a využiteľnosti pre sedenie a odpočinok. Prvotné návrhy sa tým zjednodušili a viac-menej podľahli funkčnosti predmetu. Stala sa z nich mäkká, fantazijná krajina bez názvu, kde si nikto nemôže ublížiť (najmä deti).
Číslo 3 je počet vaků. Má to nějaký větší význam?
Myslím si, že pri tomto počte vakov sa dá ukázať, že ich veľkosť i tvary sú neobmedzené, že sa dá vyrobiť ďalších x vakov, ktoré vytvoria vždy novú „krajinu" v závislosti na umiestnení prepájacích bodov, krížikov.
Tri vaky sa zároveň vojdú do jedného súkromného interiéru. Vo vyššom počte kusov by to bola zaujímavá realizácia napríklad pre škôlku alebo pre nejaký verejný priestor.
Menšie vaky sú skôr na doplnenie toho veľkého, ako farebne, tak tvarovo, i keď samo zrejme dokážu fungovať každý samostatne. U mňa samotnej sú všetky tri vaky jeden celok.
Co by pro tebe znamenalo uspět v soutěži Národní cena za studentský design?
Bol by to pre mňa osobne veľký úspech, a myslím že i úspech pre ateliér, kde práca vznikla. Pomohlo by mi to uistiť sa v tom, že táto práca má význam, keďže je určená pre ľudí, a tých musí baviť. Určite by to bol impulz k rozvoju mojej ďalšej tvorby.
Děkuji za rozhovor.
