30.09. 2023

Rozhovor pro Národní cenu za studentský design 2023 – Františka Benčaťová

rozhovory

Seznamujeme vás s účastníky soutěže Národní cena za studentský design 2023. V běžném životě jsem obklopeni předměty a objekty, o kterých vůbec nepřemýšlíme a nepozastavíme se nad tím, co je dělá tím, čím jsou. To však nelze říct o Františce Benčaťové, která vám v následujícím rozhovoru představí svůj projekt Basket-like, basket-what, basket-why...

Do soutěže ses přihlásila s projektem Basket-like, basket-what, basket-why... Vysvětli prosím čtenářům, co se pod tímto názvem ukrývá a jaký byl hlavní cíl tohoto projektu.

Projekt špekuluje o možnostiach textilných mimikier, teda je o napodobovaní a ilúzii. K tomuto účelu som si vybrala archetypálny objekt košíka, ktorý stál pri zrode textilných techník, hlavne tkania. Je to taká nadsázka. Tkané košíkové štruktúry prevádzam do vizuálneho a priestorového zobrazenia v žakárovom tkaní. Skúmam horizontálne a vertikálne vzťahy týchto štruktúr, rozkladám ich a znovu skladám. Je to hra. Baví ma premýšľanie v rovine čo-keby a v tomto projekte špekulujem nad objektovosťou vecí a ich agenciou, ich schopnosťou žiť svoj vlastný život, napodobňovať (samého seba) aby prežili. Je to o ilúzii vnímania: čo robí košík košíkom, kedy vieme s istou povedať, že toto je košík. S ilúziou sa pohrávam v technologickej rovine, keď používam gradient na vytvorenie priestorového efektu, alebo efektné priadze a vlastné tkacie väzby, aby som tento priestorový efekt vytvorila priamo pri tkaní na stroji. Zvolila som anglický názov, pretože ma baví, ako sa môžem po etymologickej rovine hrať so slovami a zároveň vytvárať svoje vlastné. Basketlike v angličtine znamená košíkovosť, alebo doslovne by sme to mohli preložiť ako “ako košík”. Je tam náznak ilúzie a napodobňovania, čím skvele vystihuje charakter projektu.

Přibliž prosím, jak tvůj projekt vypadá. Z kolika textilních kusů se vlastně skládá? Proč jsi zvolila zrovna modrou, zelenou a růžovou barevnost?

Projekt prezentujem ako archív. Archív toho, čo robí (môže robiť) košík košíkom. Skladá sa z približne 60 kusov. Priznám sa, že ich nemám úplne presne spočítané. Celý projekt zaváňa pseudovedeckým prístupom, čo znamená, že používam vedecké poznatky a určitú faktografickosť, ktoré manipulujem pre svoju špekuláciu, na dosiahnutie hodnoverného dojmu. Z toho vychádza aj zvolená farebnosť, ktorá stavia na RGB farbách a ich farebných odtieňoch. Červenú som však trochu zjemnila a viac používam ružové odtiene.Táto farebnosť mi tiež pomohla kategorizovať skúmané detaily.

Textilnímu designu se věnuješ už dlouho, v čem tě tedy uhranula právě technika žakárového tkaní?

Myslím, že to prišlo postupne ako súčasť učenia sa a zvedavosti. Základmi textilných techník som si prešla už na strednej. Na vysokej škole som potom riešila a rozvíjala skôr ich použitie a charakter projektov. Už vtedy ma tkanie veľmi bavilo a prirodzene som v ňom chcela pokračovať. Na Umprumke sme však nemali dobré zázemie pre tkanie, takže som si povedala, že to skúsim v zahraničí. Moje kroky najprv smerovali do Poľska, avšak v tom čase vypukla pandémia, takže sa všetko zastavilo a ja som bola po mesiaci doma. Žakárové tkanie sa nedá robiť na diaľku. Študijný pobyt v Gente bol druhý pokus, ktorý vyšiel na výbornú. Na tkaní ma baví, že môžem byť pri zrode celej textílie, že môžem ovplyvňovať jej vlastnosti zmenou materiálu, hrúbky priadzí, farebnosťou, hustotou, vytvárať si vlastné väzby a s takouto textíliou môžem ďalej pracovať. Môže byť autorská a môže z nej vzniknúť tapiséria, môže to byť textília s raportom (opakujúcim sa vzorom), môžem tvoriť vlastné priestorové objekty do interiéru alebo pre módu, môžem ju potlačiť, vyšiť.

Je to vzrušujúci pocit, keď z vlákien vznikne haptický materiál. Vždy som mala blízko aj k technologickej rovine v textile a v žakári môžem spájať aj technologickú aj kreatívnu stránku.

Byla práce na tomto projektu časově náročná? Jak dlouho celý proces trval?

Proces trval zhruba sedem a pol mesiaca. (Na diplomovú prácu, ktorej súčasťou je výskum, je to žalostne krátky čas v porovnaní so zahraničnými praktikami). V tomto bol projekt naozaj časovo náročný. Musela som v rovnakom čase riešiť administratívne, organizačné, programátorské záležitosti, tvorivý proces i výskumnú časť. Zachovať si v tom všetkom chladnú hlavu, nadhľad a smerovanie ma stálo dosť energie.

S jakými potížemi ses při designu potýkala? Přepadly tě během práce na projektu nějaké pochybnosti? Musela ses vypořádat i s komplikacemi?

Najviac komplikácii vyvstalo v rámci technických riešení niektorých vzorov. Konkrétne v rámci gradientových vzorov. Skúšala som o tom diskutovať s viacerými odborníkmi zo žakárového sveta. Najlepšie riešenie som nakoniec musela vytvoriť sama, no vzniklo vďaka tejto diskusii. To mi dalo potvrdenie, že viem, čo robím, rozumiem technickým súvislostiam a že sa po tejto ceste môžem uberať aj ďalej ako textilný dizajnér schopný naprogramovať si svoje vlastné vzory.

Komplikácie sú však záležitosť, ktorá človeka posilní a každá tvorivá činnosť so sebou komplikácie nesie. Musím spomenúť, že určité náročné chvíle som mala aj počas zariaďovania všetkých detailov. Zohnať priadze na tkanie v malom množstve je priam zázrak, ak nie nemožná vec. Hľadanie vhodného dodávateľa mi zabralo mesiac a pol a to hovorím o európskom kontexte.

Pochybnosti sú tiež súčasťou tvorby. Keďže väčšina tejto práce vznikla v zahraničí a stavala som na tom, čo som sa naučila počas môjho študijného pobytu v Gente, musela som sa viac spoľahnúť na seba. Zároveň v našom českom prostredí je textil a rôzne odtiene tohto odboru ešte stále podhodnotené a je málo ľudí, ktorí reálne vedia odlíšiť kvalitné od efektného a dokážu si predstaviť, čo stojí za tým napríklad programovať žakárové textílie od vzoru až po finálnu textíliu, ktorá vyjde zo stroja. Nejde o to, že si vytvorím vzor a priradím k nemu vhodnú tkaciu väzbu, ale musím ako dizajnér vedieť aj vyhodnotiť správne nastavenie parametrov v stroji, hrúbku priadze, materiál priadze, hustotu, farebnosť… Vytvorenie vlastných väzieb je šikovnosť a skúsenosť textilného dizajnéra.

Pokud bychom chtěli tvůj projekt spatřit na vlastní oči, kdy a kde máme nejbližší příležitost?

Najbližšie bude projekt vystavený ako súčasť Diploma Selection v rámci Desigbloku, takže konkrétne v Uměleckoprůmyslovom múzeu. Srdečne všetkých pozývam.

Jakou roli měl tvůj studijní pobyt v Gentu v roce 2022? Co vnímáš jako zásadní rozdíl mezi studiem na School of Arts v Gentu a Vysokou školou uměleckoprůmyslovou v Praze? Zaujalo tě něco na Belgii jako takové? Plánuješ se tam vrátit?

Medzi oboma školami je veľké množstvo rozdielov, hlavne čo sa týka koncepcie a formy výuky. Páčil sa mi projectweek, čo je platforma, keď sa môžu všetci študenti navzájom spojiť na tvorbe malého spoločného projektu naprieč ateliérmi. V rámci textilného ateliéru v Gente mi príde dôležitá náväznosť výuky s praxou, návštevou textilných fabrík a spoluprác s architektmi a dizajnérmi, ktoré sú tak trochu povinnou jazdou. A mnoho workshopov a prednášok s veľmi známymi dizajnérmi z textilného prostredia. Samozrejme každá škola má svoje pre a proti, to čo mi chýbalo na Umprum veľmi dobre vyvážil Kask a naopak. Škoda len, že sa to nedá spojiť do jedného celku (haha). Belgicko mi učarovalo v tom, na akej úrovni je kultúra medzi bežnými ľuďmi vnímaná a vážená. Gent patrí do flámskej oblasti, takže je tam už silne cítiť vplyv Holandska. S kamarátmi sme si túto holandsko-flámsku špecifickosť pomenovali “horor vacuum” - málokedy nájdete domácnosti bez obrazov a holých stien. Všade je nejaký kúsok umenia, či už vlastného alebo cudzieho, starožitnosti s modernými vecami, obrázky v oknách.... Kultúrne to veľmi cítiť, ľudia sú otvorenejší a je jednoduchšie (i keď drahšie) byť tam umelcom, dizajnérom… čímkoľvek človek chce a cíti. Myslím, že v tom hrá rolu aj samotná história krajiny a jej kultúrna pozícia. Stále je tam možnosť nájsť laby alebo textilné továrne a všetci sú nadšení spolupracovať so študentmi a mladými dizajnérmi. V českom prostredí je to stále ešte rarita. Dokonca škola samotná zastrešuje niekoľko takých labov (zameraných napríklad na vývoj elektroniky, robotiky, farbenia textílií baktériami a riasami…) a študenti majú otvorené dvere s nimi tiež spolupracovať. Do Gentu by som sa preto určite ešte rada chcela vrátiť.

Vystudovala jsi Ateliér textilní tvorby na Vysoké škole uměleckoprůmyslové v Praze. Jak jsi zde byla spokojená a v čem tě zdejší prostředí obohatilo?

Ateliér ma veľa naučil. Hlavne o sebe. Otvoril a rozšíril mi moje kreatívne obzory a cítenie a k textilu som ešte viac priľnula. Naučila som sa viac si dôverovať a našla som tu kopec skvelých ľudí.

Máš za sebou mnoho zkušeností a účastí na různých projektech. Spolupracovala jsi například na knize Rok dobrých zpráv či na intru festivalu BAB s Martinem Smatanou, navrhovala textilie pro jiné návrháře, připravila výstavu Divů sto v alternativním výstavním prostoru s Theou Chatrnou… Máš něco, co bys z toho všeho ráda vypíchla? Jaký projekt sis například nejvíce užila, nebo tě nejvíce posunul ve tvé tvorbě?

Každý projekt, na ktorom som pracovala mal v sebe svoje čaro, ktoré ma prilákalo, aby som sa stala jeho súčasťou. Každý z nich bol iný a dal mi mnoho skúseností, potvrdil či rozšíril moje schopnosti. Projekty s Martinom ma bavili veľmi. Zásadný bol asi práve ten prvý: animovaný film The Kite pre deti. Dostala som sa k nemu ešte v prváku, takže to bola taká skúška ohňom. Veľmi som chcela na ňom spolupracovať, no ešte som nevedela ako to všetko skĺbiť so školou. Takže z tohto projektu mám mnoho vtipných zážitkov. Tiež musím spomenúť svoju pracovnú stáž v Holandsku u Simone Post, pretože práve v týchto dňoch si najviac uvedomujem to, čo som vďaka nej získala: viac odhodlania a odvahy robiť svoje vlastné malé projektíky, cestovať a hľadať. A že Česko nemusí byť moja konečná stanica.

Kde hledáš nápady pro svou tvorbu?

Musím sa priznať, že ich väčšinou nezvyknem hľadať. Oni tak nejak prídu za mnou samé. Je to tvorivý proces, človek pracuje na jednom projekte, ale zároveň sa mu už rodí v hlave druhý. Často sa mi stáva, že dostávam nápady na rozšírenie/pokračovanie projektov, ktoré som už robila. Tiež to závisí od obdobia, v ktorom sa nachádzam, a čo v ňom prežívam. Sú to vnútorné impulzy, malé drobnosti okolo mňa, predstavy, prechádzka, výstavy… ale hlavne sú to príbehové veci, pretože si rada príbehy vymýšľam. Niekedy však nápady prichádzajú aj z technickejšej roviny, z konkrétnej textilnej techniky a jej možností a experimentov. Často ma inšpiruje samotný materiál.

Co tě přivedlo k tomu se přihlásit do soutěže Národní cena za studentský design?

Povedala som si, že je treba vyskúšať každú príležitosť, ktorá predo mnou stojí.

Právě za svůj projekt Basket-like, basket-what, basket-why... jsi v červnu obdržela cenu rektora udělovanou za pozoruhodný studentský projekt. Bylo to tvoje první ocenění?

Áno, bolo to moje prvé ocenenie a veľmi si ho vážim. Obzvlášť pre to, že je pre mňa potvrdením, že moje textilné smerovanie má zmysel a že je viditeľné a zrozumiteľné aj pre tých, ktorí nie sú explicitne textiláci.

Jak důležitá je pro tebe reakce okolí na tvou tvorbu? Koho žádáš o radu, když nevíš, jak dál? Snášíš dobře kritiku?

Myslím, že najkritickejším človekom voči mojej tvorbe som ja sama. Takže sa stáva, že pozitívne reakcie okolia ma milo potešia. Snažím sa hľadať v tom však balans, aby som bola spokojná hlavne ja. Reakcie okolia sú potom už len čerešničkou na torte.

Mám rada, keď sa môžem o svojich tvorivých myšlienkových pochodoch rozprávať s ľuďmi. To mi pomáha posunúť sa ďalej a preklenúť aj momenty, keď sa stratím. Robím to však priebežne. Tiež mi pomáha nechávať si odstup a vrátiť sa k tvorbe neskôr s čistou hlavou. Najviac ma však dokáže nakopnúť naspäť moja sestra. Bežne sa spolu veľa rozprávame a to, že sme spolu vyrastali a poznáme sa hrá významnú rolu. Kritiku, pokiaľ je konštruktívna a úprimná, mám rada. Nerobím veci pre to, aby sa páčili všetkým, ale preto, aby som bola spokojná hlavne ja.

Kritika je však dobrý nástroj, ktorý mi pomáha sa pozrieť na veci aj z iného uhla, očami iného človeka. Môžem ju prijať alebo sa môžem voči nej vymedziť, no vždy je obohacujúca a pomáha mi kreatívne rásť.

Máš nějakou zásadu, kterou se snažíš v rámci své designérské práce řídit? Na který svůj výtvor jsi nejvíce hrdá?

Zásadu asi ešte nemám žiadnu. Moja tvorba je skôr intuitívna. Mám však rada čisto prevedenú prácu. V zmysle, že veci sú poctivo vytvorené, či už myšlienkovo alebo materiálne. Asi sa to na mňa nalepilo ešte na strednej, keď som študovala kostýmovú tvorbu. Pre divadlo alebo film sa robí veľa vecí len na efekt, aby ich bolo vidno dobre z diaľky. Dodnes mám pred očami, ako moji spolužiaci lepili flitre na odevy (neviem, či je toto bežná prax aj v profesionálnom prostredí, je to len moja spomienka). Myslím, že aj keby malo byť tých flitrov milión, aj tak by som ich tam radšej všetky našila. Takže moja jediná zásada je, že lepidlo s textilom určite nie (haha). Všetky svoje výtvory mám rovnako rada. Asi neviem vybrať jeden konkrétny, pretože každý som si svojím spôsobom veľmi užila.

Je pro tebe v designu důležitá aktuálnost a reagování na současnou situaci? Snažíš se například při práci zohledňovat ekologičnost?

Snažím sa, pretože ekologickosť je vlastne aktuálna téma a naša každodennosť. Nie vždy to však ide tak, ako si človek predstavuje. Hlavne keď sa jedná o spoluprácu s priemyselnou sférou. Tam sú veci už predpripravené a kvôli mne sa nemôže zmeniť nastavenie celého stroja. V rovine vlákien je to tiež biedne, ľan je nedostatkový tovar a všade sú umelé vlákna, čo je škoda. Keďže textilný priemysel je jedným z najviac znečisťujúcich, prirodzene s nami textilákmi tieto fakty rezonujú viac. Myslím si, že ak s tým chceme niečo urobiť, musíme predovšetkým poznať to, ako systém funguje, hlbšie sa ponoriť do textilného sveta, objavovať hranice materiálov a technológii. Potom sa dá niečo zmeniť, ale tiež priniesť nové prístupy. To je rovina, v ktorej sa nachádzam momentálne.

Rovnako si myslím, že ak je práca vytvorená kvalitne a má zároveň aj estetický rozmer, je to tiež určitý hodnotný fakt, pretože ľudia si takú vec budú vážiť a starať sa o ňu a nebudú ju potrebovať nahradiť každý rok niečím iným. S myšlienkou iného pohľadu na veci pracujem aj v projekte Basket-like. Snažím sa vyvolať v ľuďoch otázky (o takom obyčajnom predmete ako je košík). Zmena pohľadu môže zmeniť prístup.

Jaké techniky máš kromě žakárového tkaní nejraději?

Mám rada všetky. Veľmi ma baví kombinovať techniky navzájom. Žakár s tlačou alebo výšivkou… Taká textilná koláž.

Kdo tě nejvíce v tvé tvorbě podporuje?

Kamaráti, učitelia, rodina.

Máš nějaký designerský nebo umělecký vzor? Kdo je pro tebe největší inspirací?

Mám mnoho vzorov. Veľkými vzormi sú moji kamaráti. Z dizajnérskeho hľadiska je to Simone Post, Envisions, Dries van Noten, Unstable design lab, Robin Pleun, Tal Narkis, Esther van Schuylenbergh, Laboratorium Bio… oh, je ich veľmi veľa. Z umeleckého prostredia mám rada Pierra Alechinskeho, Rachel de Joode, Johna Fobesa, Jana Bergera, Tima Walkera…

Máš nějaký sen v oblasti designu? Čeho bys chtěla jednou dosáhnout?

Chcela by som tvoriť kvalitné a poctivé veci, ktoré prinesú ľuďom radosť a potešenie.

Jak ses k designu dostala? Myslela sis odjakživa, že budeš designérkou, nebo jsi v dětství snila o jiné profesi? Co pro tebe design a umění jako takové znamená?

Nikdy som nepremýšľala, že budem dizajnérkou. Vlastne som ani nevedela, čo to obnáša… asi až kým som neprišla na vysokú. Dokonca som asi nemala ani konkrétny detský sen, čím by som chcela byť. Isté obdobie som chcela byť knihovníčkou ako moja teta, pretože som milovala a stále milujem knihy a zdalo sa mi to ako dokonalá profesia.

Dizajn a umenie sú životný štýl, sú povznesením, dôvodom radosti či potešenia. Sú oživením a sú tiež krásou. Všetko toto človek nevyhnutne vo svojom živote potrebuje, hoci o tom často nevie a má pocit, že sa bez toho zaobíde. Myslím, že v tvorivosti človeka je aj určité uzdravenie… pre obe strany. Pre mňa osobne sú to ešte svety v našom svete. Tenká čiara, medzi realitou a fantáziou, medzi bytím v realite, drsnej, náročnej i radostnej a túžbou žiť a vytvoriť si svoj svet.

Stává se, že tě někdy trápí tvůrčí krize? Máš nějakou strategii, jak ji úspěšně překonat?

Oddych. Odmeniť sa. Dopriať si niečo malé pre seba. Byť k sebe láskavá. A jednoducho pokračovať ďalej po malých krôčikoch, zostať v určitej rutine. Prípadne zmeniť tvorivý prístup alebo projekt a pokračovať v ňom neskôr. Porozprávať sa o tom s niekým.

Na čem právě pracuješ? Jaké jsou tvé plány do budoucnosti a kam směřuješ?

Momentálne pracujem na dvoch menších projektoch. Zároveň pripravujem podklady pre môj osobný projekt, ktorý som začala ešte v Gente a rada by som naň naviazala. Chcem si tento projekt podať ako žiadosť na textilnú rezidenciu do Rakúska a Švajčiarska a uvidíme ako to dopadne. Tiež chystám profesné portfolio v snahe pracovne osloviť textilné fabriky v zahraničí. Takže som v takom aktívnom medziobdobí.

Chceš se designem živit?

Rada by som navrhovala textílie pre konkrétne textilné fabriky. Neviem, či v tom zotrvám nastálo, no veľmi si to chcem vyskúšať. Byť v priemyselnej sfére. Uvidíme, čo to prinesie.

Jak odpočíváš? Co tě kromě umění či designu baví a nabíjí energií?

Ako som spomenula, mám rada príbehy, takže knihy a filmy sú moja srdcovka. Rada trávim čas v prírode alebo chodím plávať. A nemôžem zaprieť ani svoje dedinské zázemie, pretože milujem záhradkárčenie, hrabanie sa v zemi a ten pocit, keď vám vzklíči nejaká rastlina, staráte sa o ňu a potom prinesie plody. Tiež mám vzťah k zvieratám a viem si predstaviť, že ak by som nebola dizajnérkou asi by som si založila vlastnú farmu a starala sa o zvieratá.

Co tě v poslední době potěšilo?

Pozornosť mojich kamarátov.

Děkuji za rozhovor a přeji hodně štěstí v tvorbě.

 

Julie Vojtková

 

Práci najdete také na: https://www.studentskydesign.cz/cs-cz/detail/863/

---